Pohľady iných

• 01

  Peter Bachňák (Harmoniaphoto)

  Janko Svetlan Majerčík - bard folkovej hudobnej scény k nám prichádza s príjemnou hudbou plnou malebných melódií a textov. Veľmi ťažko sa jeho hudba opisuje, treba ju zažiť, vnoriť sa do nej, nechať sa čičíkať vo farebných zvukoch melódií a vnímať silu textov. Na poslucháčov pôsobí terapeuticky, jeho texty sú plné životných právd, srší z nich skúsenosť a múdrosť. Blahodárne pôsobí na fyzickú i psychickú úroveň nášho tela. Rozvibruje každú čiastku nás a spojí nás ako bytosti v jedno vedomie. Jano Svetlan Majerčík – muž s krásnym hlasom, ktorý sprevádzajú sýte zvuky jeho gitár. Ale predovšetkým básnik, ktorý svoje básne tak neopakovateľne zhudobňuje. Prinášajúc nám Pravdu, Múdrosť, Cit. Muž, ktorý vie, lebo kedysi už prežil. Nie, on nie je pesničkár. On je bard.

• 02

  A.M.

  Svetlan sa vie v piesni stratiť a potom nájsť v nej tak hlboko, že je v stave z tej hĺbky vyniesť, nebojme sa tých slov, nie je to zjavenie, je to len veľké množstvo poznania a lásky.

• 03

  Hviezdoslava

  Svetlanove piesne vedia toho čoraz viac, ale vedia zároveň to najdôležitejšie, že nikdy nebudú vedieť dosť, aby si mohli zakladať na tom, že sú definíciou. Chcú byť piesňami „len tak“, stávajú sa menšími a ešte menšími, ale nebo i zem sa o ne opierajú dlaňou. Aby nespadli. Na nás. Teda únik do krásy? Nie. Vznešený minimalizmus v prvej línii alebo zvrchovaný akt piesní, ktoré nič nezabudnú svetu povedať.

• 04

  Peter Bachňák

  ... a krásne na tom je, že Svetlanov živúci príklad inšpiruje mnohých ďalších ku prebudeniu, oživeniu a zúročovaniu svojich vlastných schopností, umeleckých vlôh a darov. A tak pravá tvorivosť vychádzajúca z ducha sa začína lavínovito šíriť svetom. Je taká doba – rozhodujúca, a všetko a každý sa ukazuje v pravom Svetle ...

• 05

  Aneta Mazancová

  V Tvojich piesňach, drahý Svetlan, sú ukryté šifry, symbolika. Keď človek pochopí ich význam, získa kľúč k hlbokej transformácii duše. V Svetlanových slovách „ som len poštárom Najvyššieho a vždy ním ostanem“ je tiež hlboký odkaz. Autorom veľa textov piesní, ktoré Svetlan napísal je Pravda. Svetlan ju prijal, zložil k nej hudbu a dáva sa jej celý. S láskou v srdci, ktorá ide k ľudským dušiam ako prvá a pripravuje pôdu pre semienko Pravdy. A je krásne vnímať a cítiť, ako tieto semienka v ľuďoch klíčia. To je zmyslom aj poslaním Svetlanovej dlhej cesty, cesty pesničkára. Každé slovo z tvojich úst, hrdla ... vychádza z tvojho srdca a duše ... a je to neuveriteľný zážitok! Som veľmi vďačná, že so ťa na svojej ceste stretla a mala tú česť počuť tvoje piesne naživo. Nebudem preháňať, keď poviem, že mi zmenili, prehĺbili pohľad na svet. Začínam cítiť, že už rozumiem, prečo ťa nazývajú Slovenským bardom. Ďakujem, že sa s nami delíš o svoje poznanie a rozdávaš lásku. Ešte raz veľká vďaka a veľmi sa teším na ďalšie stretnutie.

• 06

  Ivan Weiss (Had)

  Jano Svetlan Majerčík je pesničkár, ktorý spieva o tom, čo vidí, počuje a najmä cíti. Nesiaha tam, kam nedočiahne, nehľadí tam, kam nedovidí. Jeho piesne sú o tom, čím žije. O prostote, ktorá je naplnená po samý okraj krásou a hĺbkou. Kto ho po prvýkrát zažije (najmä na pódiu) zostane po jeho vystúpení konsternovaný. Áno , bo odrazu mu prichodí, či je to vôbec možné, aby ktosi bol taký číry. Je to možné. Dôkazom toho je bohatá Svetlanova tvorba. Je autorom deviatich štúdiových albumov. Všetko čoho sa Svetlan dotkne sa stáva pradivom, ktoré sa samo núka, by si si z neho utkal kúsok plátna, trebárs na košeľu ... Na takú, akú Svetlan nosí nielen odetú na tele. V hazuchách z rovnakého plátna je odetá i jeho duša, voňajúca po pokosenej tráve, po daždi dýchajúcej hline a po slnku. Toho je v jeho piesňach najviac. Jano vie, čo treba robiť, aby sa svet pohol smerom „TAM“. Spieva o tom, a ak čítaš medzi riadkami a chceš „TA“ ísť, môžeš s rizikom, že za sebou necháš mnoho z toho, čo Ťa dodnes pútalo ... Mnoho z toho, čo si vlastne nikdy nepotreboval, no vláčil si to zo sebou a behal za tým, by si toho mal ešte viac. Keď vstúpiš na Svetlanovu cestu, tú, o ktorej spieva pozvoľna ti cez „prsty tvojho vedomia“ prepadnú mnohé z nich. A ty sa budeš čím ďalej, tým viac usmievať, že načo ti boli?! Načo? Snáď by ti za čas (teraz) stali sa prebytočnými, tak, ako to býva s tým, čím si nahrádzame to, čo nám skutočne chýba, pokým to pravé nenájdeme my, či si to ono nenájde nás.

• 07

  Anička Kaprálová

  Jano Svetlan Majerčík je DAR ... každý kto raz počul, pocítil tú božskú frekvenciu, ktorá vyviera z každého slova, ktoré vytvoril a krásne poukladal do hlboko zmysluplných textov. Jeho interpretácia vlastnej tvorby sú tou najlepšou hojivou silou na súčasné dianie. Želám si, jemu aj všetkým nám, nech tvorí a neustáva, nech piesní pribúda, nech je o jeho koncerty stále väčší záujem, nech sa otvoria všetky krásne srdcia našej prenádhernej domoviny. A nech sa naplní to krásne posolstvo jeho tvorby. Ďakujem Janko, že si.

• 08

  človek

  Svetlanove pesničky ma fascinujú svojou prostotou a hĺbkou zároveň. Sú plné humoru, lásky, pravdy a duchovnej cesty. Jednoduché a praktické návody na šťastný život, na to čo ľudstvo po celé tisícročia hľadá. Je v nich jasne vysvetlené fungovanie Vesmíru. Svetlan má silne vyvinuté cítenie a jeho veľkým darom je láska k ľuďom a pravda v duši. V piesňach je veľmi dôležitý každý tón, každé slovo, nástroj, pohľad, emócia aj energia. Je úžasné, do akých hlbín duše s láskou vedú tých, ktorí sa otvoria sami sebe a nechajú sa viesť vlastným srdcom. Veľkou pridanou hodnotou je pre hľadajúceho človeka jednoduchá cesta k sebe a vlastnému naplneniu. Trpezliví, odhodlaní a vytrvalí ľudia môžu dôjsť k vedomiu seba. Pravda je jednoduchá a pre každého. Toto všetko ponúkajú Svetlanove piesne. Ďakujem majstre.

• 09

  Miloš Janoušek(Nový Populár)

  Kedysi bol u nás folk viazaný skôr na mestské a (aspoň do istej miery) aj na trampské prostredie. Folkový pesničkár vychádzal najmä z hovorovej reči, civilných, každodenných tém, z nadhľadu, ktorý nemal ďaleko k sarkazmu, irónii, k spochybňovaniu tabuizovaných tém. S nástupom milénia sa však toto spektrum obohatilo o nové témy, štýly i prístupy. Objavili sa noví pesničkári, ktorí vo svojej hudbe, ale aj textoch výrazne nadväzovali na ľudové tradície a folklór, slovanstvo, pohanské tradície. Už to nebol mestský folk, naopak - hľadali si svoje témy, vlastné vyjadrovacie prostriedky. V duchu slovanských predkov prijímali nové mená, ich piesne obsahovali odkazy na návrat človeka ku svojim koreňom, k zemi, k prírode, objavili sa pojmy ako rodofolk, novodrevné piesne, piesňodary... Toto všetko, alebo takmer všetko platí aj pre najnovšie CD Jana Svetlana Majerčíka. Na rozdiel od prvých albumov a rannej tvorby už nové pesničky nemajú zovretosť ľudovkovej štylizácie. Svojou voľnosťou naopak poskytujú oveľa väčší priestor pre meditatívne nálady. Piesne plynú ako pokojná rieka, slová sa vynárajú a zas strácajú v krehkých vlnách gitarových podohrávok. To, že Svetlan je výborný gitarista, nemusí dokazovať rýchlosťou prstov ani komplikovanosťou sprievodu. Naopak fajšmekersky sa pohráva s tónmi a farbami svojej gitary a ostinátne, opakujúce sa motívy tvoria spoľahlivú sieť pre intarzie slov a pradená úvah. Na koncertoch si zväčša bohato vystačí len s gitarou, na cédečkách mu vypomáhajú spriaznení hudobníci. Pridané nástroje na nahrávkach pesničkárov nemusia byť vždy nevyhnutné, veď nádherný zvuk gitary v rukách majstra dokážu nahradiť celý orchester. V Majerčíkovom prípade však aj sprevádzajúca trojica - družina s lakonickým názvom TOSÚONI - vie nájsť svoje miesto bez toho, aby sa presadzovala. Tu citlivo podfarbuje, inde zas dramaticky umocňuje text a náladu piesní, ako napríklad sláčiky, klavír a flauty v piesni Ostanem doma pripomínajúce piesne zosnulého poľského pesničkára Mareka Grechutu a jeho súputníka Jana Pawluškiewicza. Miloš Janoušek (Nový Populár 3/2018)

• 10

  Z.N.

  Často sa mi stáva, keď počúvam Jankove pesničky, že cítim pod nohami zem. Takú konkrétnu, takú pevnú a takú milovanú. Stáva sa to vtedy, keď sa strácam sama sebe na dlhej ceste k zákonitostiam. Jeho piesne mi dávajú domov a akosi rozumiem lepšie sama sebe. A to je dôležité aj v 21. storočí, a možno práve v ňom.

• 11

  Hviezdoslava

  Svetlanove umenie vypĺňa dôstojné priestranstvo v človeku. Voľakedy sa tým priestranstvám s pátosom do zošklivenia hovorilo duša.