Čistou bránou budúCNOSTI
Jano SVETLAN Majerčík
12.06.2015
Krehká ľahkosť skúsenej kvapôčky duše rozpíjajúca sa v svetle pijaku času.
Asociácia vzniknuvšia pri prvých tónoch hudby Svetlana... Autenticita harmónie, ktorá neznajboha hudobných limitov – od hnusu temného industriálu, cez nekompromisnú pózu germánskeho hip-hopu, po éterické sláčiky škandinávskeho typu spôsobila mierny šok.
Skeptik s cynikom (nepoddajní to obranní škriatkovia) pokúšali ako len vedeli, no kým si stihli uvedomiť čo sa vôbec deje, živá voda Svetlana už dávno prekĺzla popod brnenie a vlažila pokožku ako čistý prameň. Je zvláštne počúvať čosi, čo je človeku môjho typu tak blízke a (z cynického nezvyku)vzdialené zároveň. Odzbrojený jemnou melodikou a lyrikou meditujem v hrejivom kúpeli, v svetle, v dobrote ľudskosti – počúvam tóny a chcem pomaly zabudnúť na boje. Nechať svoje vnútro rozplynúť sa v trvaní čohosi vyššieho... Objatie príjemného kľudu a melanchólie albumu Čistou bránou budúCNOSTI podáva k tomuto cieľu človeku s vrúcnosťou svoju dlaň.
Alex Gutrai
Album bol nahratý v štúdiu ZA VODOU v lete roku 2015..
Majster zvuku: MICHAL TRUSCHAN
Výtvarné precítenie albumu: LUCIA LAKOVÁ
Texty a hudba: JANO SVETLAN MAJERČÍK
Hudba piesne "Transfúzia neba": ANDREJ MAJERČÍK.
Aranžmány: SVETLAN & družina TOSÚONI
Účinkujú: JANO SVETLAN MAJERČÍK: gitary, spev.
BARBORKA MALÁ: priečna flauta, zobcové flauty, spev.
PETR HEMMER: husle, viola, spev.
ANDREJ MAJERČÍK: piano, slovanský dob.
Zobraziť viac
Pesničky
Hudba
Text
-
Transfúzia (intro)Jano SVETLAN Majerčík00:00/66Transfúzia (intro)Jano SVETLAN Majerčík
-
Po vodnej hladine kráčamJano SVETLAN Majerčík00:00/66.816Po vodnej hladine kráčamJano SVETLAN MajerčíkPo vodnej hladine kráčam. Presila svetla otvára mi ústa. Pýtam sa ťa Noe, či si zachránil i pieseň. Aspoň jednu jedinú, takú čistú, svietivú. Vo vodnom zrkadle sa mihne najznámejšia tvár. Cez, ktorú vydýchnem a ukáže mi miesto. Aspoň jedno, jediné, také čisté, svietivé. Vstupujem do tvojich stôp a kráčam po vodnej hladine poézie. Vstupujem do tvojich stôp a hľadám vo vlnách života melódie. Presila svetla zatvára mi oči. Vnútorným zrakom vidím nebesá. Také čisté, svietivé, také večné, jediné. Po vodnej hladine kráčam, lebo neviem plávať. Minulý život kdesi na mori, spomienka. Aspoň jedna, jediná, taká malá, vzdialená. Vstupujem do tvojich stôp a kráčam po vodnej ...
-
PoďmeJano SVETLAN Majerčík00:00/67.632PoďmeJano SVETLAN MajerčíkPoďme. Poďme sa naučiť cítiť seba v krajine. Poďme sa naučiť cítiť to, že kam patríme . Poďme sa naučiť cítiť, môžeme to dobehnúť. Poďme sa naučiť cítiť, stačí si spomenúť. Tie naše neduhy premeňme na duhy a bude dúha nad nami. Potom sa vyjasní, tak ako pri básni, keď slová splynú s farbami. Poďme sa naučiť splynúť s vodou v potoku. Poďme sa naučiť splynúť s kameňom na brehu. Poďme sa naučiť splynúť s bylinou na lúke. Poďme sa naučiť splynúť s lienkou na ruke. Tie naše neduhy premeňme na duhy .... Poďme sa naučiť chrániť prúdy svetelné. Poďme sa naučiť chrániť neviditeľné. Poďme sa naučiť chrániť našu podstatu. Poďme sa naučiť chrániť a dôjde k obratu. Tie naše neduhy premeňme na duhy ... Ti naše neduhy menia sa na duhy, a už je dúha nad nami. Všetko sa zjasnilo, v dobré obrátilo, s citom splynulo skutkami.
-
Horský potokJano SVETLAN Majerčík00:00/68.568Horský potokJano SVETLAN MajerčíkHorský potok. Som horský potok pramením, v pukline skalnej mám domov. Len čistej pravde uverím, milujem kryštál kameň mudrcov. Je vo mne pokoj, prúdy dravé, tvarujem piesňou k nebesám. Na čisté strany deti drahé, čisté toky prilievam. Pramením, pramením v pukline – 3 krát Pramením v pukline skalnej. Som horský potok pretekám dolinou kde sú ovčie stáda. Za človekom sa poberám a nesiem správy od vladára. Zhoď háby, staň pod vodopád, vodička čistí, hladí, hreje. Som horský potok, kamarát a nositeľom nádeje. Pretekám, pretekám dolinou. Pretekám, pretekám krajinou. Pretekám, pretekám Všeduchom. Pretekám, ochraňuj večný kolobeh v nás. Večný kolobeh v nás.
-
Zasial som žitkoJano SVETLAN Majerčík00:00/67.368Zasial som žitkoJano SVETLAN MajerčíkZasial som žitko. Zasial som žitko, nebudem ho žať. Zamiloval som si dievča, zamiloval som si dievča, nebudem ho mať. Pretože láska vlastniť nedá sa. Iba duši vrúcne dary, iba duši vrúcne dary srdca prináša. Láska je láskou, keď je slobodná. Nespútaná voľne lieta, nespútaná voľne lieta ako vtáčatá. Ale ak to dievča ozaj miluješ. Čistá láska povedie Ťa, čistá láska povedie Ťa, všetko dostaneš.
-
Mojej ženeJano SVETLAN Majerčík00:00/70.728Mojej ženeJano SVETLAN MajerčíkMojej žene. Čo Ti dnes poviem láska moja, že si mi viac než osudom. Verím, že spolu obstojíme tam hore Bohu pred súdom. S i mojim štítom v tomto svete, najväčšia láska života. Milovaná i milujúca a stelesnená prostota. Čo Ti dnes poviem láska moja, jednoducho Ťa milujem. Tak, ako limba v strmých bralách tá naša láska prežije. Vystavená je všetkým živlom a z každej strany skúšaná. Istotu mne i Tebe darom na cestu domov rozdáva. Čo Ti dnes poviem láska moja, radšej budem len v mlčaní. Nestačia na to milé slová, všetko Ti poviem skutkami. V objatí budem s Tebou stále aj keď nás raz smrť rozdelí. Tá naša láska trvá večne a na tom sa nič nemení, nemení.
-
DokolaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.96DokolaJano SVETLAN MajerčíkDokola. Za pravdou veľkou, smelou zástupy mysliteľov. Mysleli, hovorili vo veľkej ducha chvíli. Len túto jednu vetu, že prišla pravda svetu hoja hój. Za pravdou premilenou sú stopy nás Slovenov. Uprostred lesných zvukov len šípy z tichých lukov. A táto jedna veta, pravda nás osamote stretá. Za pravdou nad hviezdami sú krídla s peruťami. Tých večných bájnych vtákov, víria prach Vesmíru a lietajú, lietajú a spievajú. Za pravdou obyčajnou samého seba stretáš. Duša Ti ide domov a telo v zemi necháš. Dokola, dokola, dokola, dokola ...
-
Dotýka sa drevaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.48Dotýka sa drevaJano SVETLAN MajerčíkDotýka sa dreva. Dotýka sa dreva a horúce dlane mu krásne voňajú živicou. Stúpa stále vyššie je na hrane a na lyžiach sa pasuje s víchricou. Odpovedá takto na budúce listy a lavíny, čo ozvučujú marec. Tie najkrajšie exempláre rastlín sú pod tým bielym snehom starec. Dotýka sa dreva a liečivé ruky, tie sú celkom hnedé od slnka. Spomína na jeseň a ložiská brusníc, tá horko sladká chuť sa ho dotýka. Odpovedá takto možno aj sám sebe a vietor mu bráni dýchať. Život je tak krehký, veľmi dobre vie to, keď sa pustí do doliny ako vodopád.
-
Priama odpoveďJano SVETLAN Majerčík00:00/64.968Priama odpoveďJano SVETLAN MajerčíkPriama odpoveď. Chodí krajinou a hľadá svoje miesto na zemi, Necháva stopy, verše, myšlienky, aby mal priamu odpoveď. Chodí naboso, to aby cítil všetky kamene, Aby krv so zemou sa zmiešala, aby mal priamu odpoveď. Túla sa a hľadá podstatu, rodovú osadu. Túla sa a význam všetko má. Túla sa vidí do diaľky lásku, láskavú. Túla sa má priamu odpoveď. Chodí do dolín, to aby mohol stúpať na hory. Aby, keď iskra v oku zahorí vedel kde usadiť sa má. Chodí s nádejou, piesňou a rodozemnou gitarou. Ich Živa všetky brány otvára, čakajú slnko na lúke. Túla sa a hľadá podstatu ...
-
Existuje pravdaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.032Existuje pravdaJano SVETLAN MajerčíkExistuje pravda. Existujú slová významovo jasné. Vyjadrujú s láskou všetko, čo je krásne. Existuje krása, zrodila sa pre nás. Keď je všetko jasné, jasne vidíš obraz. Existuje pieseň, prostá, jednoduchá. Vyjadruje pravdu vytvorenú z ducha. Existuje pravda, nekonečne večná. Povedala mi ju jedna malá slečna. Existuje domov, taký malý štát. Mama, otec, deti, predkovia, a tak. A rodový statok, miesto istoty. Skús o tom podumať kamarát i Ty, kamarát i Ty.
-
Vyletel vtákJano SVETLAN Majerčík00:00/64.536Vyletel vtákJano SVETLAN MajerčíkVyletel vták. Vyletel vták hore nad oblaky. Mal on peria nadovšetky vtáky, nadovšetky stvorenia. A tam dolu deti pozerajú. Pierko letí, za ním utekajú. Prenádhernô zjavenia. Vyletel vták, v diaľave sa stráca. A s nim aj tá prabytostná krása, prečudesná krasota. Pominula chvíľa zázračnica. A to pierko, živá klenotnica, na pamiatku ostalo.
-
Pieseň budúcnostiJano SVETLAN Majerčík00:00/66.48Pieseň budúcnostiJano SVETLAN MajerčíkPieseň budúcnosti. Nikdy som nenapísal politickú pieseň a nespravím to ani túto jeseň. Hoc by to išlo i našli by sa rýmy, len sa mi nechce zaoberať nimi. A tak som prijal túto pieseň budúcnosti, že bude lepšie, keď vládnuť budú cnosti. Pokora, prajnosť alebo jednoducho láska a z tváre zmizne tá falošná maska. Nikdy som nenapísal politickú pieseň a nespravím to ani túto jeseň. Ba ani v zime, ani na jar, ani v lete a dôvod prečo veľmi dobre viete. Takto to cíti moja veľmi stará duša. Tu na zemi nás stále niekto skúša. Učme sa dávať, až potom môžeme prijať. Takto to bude naveky a nikdy inak. A ešte niečo drahí kamaráti, čo zasejeme sa nám pekne vráti. Tak buďme zodpovední za tie svoje činy. Svet bude zrazu trochu lepší, trochu iný.
-
O slncovom koniJano SVETLAN Majerčík00:00/278.935O slncovom koniJano SVETLAN MajerčíkO slncovom koni. (báseň Milana Rúfusa) Pásol sa koníček na kyslej tráve. Na oko chudáčik, ledvaže stál. So slncom na duši, akoby sníval. Čo iní nevedia všetko už znal. Sto rokov vyčkával v trpezlivosti, toho kto pochopí na jedinýkrát. Že pravda prežíva v jednoduchosti. Šiel z neho po zemi zlatistý jas. Pojmi ma Janko môj, ber si ma Janík. Budem Ti pomáhať tak, ako viem. Pred mocou nečistou budem Ťa chrániť, čo by Ťa sto rokov nosila zem. A boli všade tam, kde bolo úzko. Kde komu chýbalo svetlo, ktoré je. Bili sa so zlobou tisícorakou, tí dvaja rytieri nádeje. Tak prešli doliny, krajiny ríše. Minul sa Jankovi súdený čas. Počúvaj tátošík, poď ku mne bližšie. Ďakujem za všetko verný kamarát. Ty si mi pomáhal pomáhať iným. Tuná už nemôžeš, tu musím sám. Sám musím koník môj chodníčkom z hliny. Pozrieť sa do očí najhlbším tmám.
-
Až nad obrysy hrebeňovJano SVETLAN Majerčík00:00/70.488Až nad obrysy hrebeňovJano SVETLAN MajerčíkAž nad obrysy hrebeňov. Pre otázky do hôr stúpaj, nehľadaj odpovede. Novotvary ticha zbieraj v dolinách. Tam silno cítiť bytie, bezváhovo, po vetre. Kosodrevinovej vône sa nadýchaj. Až nad obrysy hrebeňov, až po hĺbky v nás.... Pre otázky do hôr stúpaj, nehľadaj odpovede. Vždy si vezmi kúsok výšky dolu so sebou. Je v nej plný batoh nehy, pieseň o svetle a mieri. Zimomriavky čistej krásy, Svätý grál. Až nad obrysy hrebeňov, až po hĺbky v nás....
-
Voňajú ružeJano SVETLAN Majerčík00:00/68.808Voňajú ružeJano SVETLAN MajerčíkVoňajú ruže. Nadarmo zbierame lupene obrazu. Hlboká spomienka sa pri nich bude chvieť. V neistote hodiniek, čo idú stále dopredu. Je nádej, že sa zastavia a zastaví sa svet. Alebo pôjde celkom iným smerom. Vôňa je podobná, aj keď ju popieraš. Každučký z lupeňov je čisto Božím dielom. Hudba znie a Ty sa usmievaš. Spoj sa len z obrazmi po akých túžiš, aj keby vznikali ťažko a pomaly. Nádherne v záhradách voňajú ruže. Práve, keď všetko vrcholí. Keď Ťa svet zabudne, len vyslov z moci ticha. Tichej zemi – prúdim, jednoducho som. A po nežnom speve malého vtáčika pošli pozdrav všetkým kňažkám i rytierom.
-
Transfúzia nebaJano SVETLAN Majerčík00:00/70.32Transfúzia nebaJano SVETLAN MajerčíkTransfúzia neba. Tak ako ticho pred stvorením je dokonalé v mlčaní. Je v tvojej duši osud skrytý, hoc dá sa čítať na dlani. S čarovným, mocným prútom slova, tak ako básnik prišiel si. Aby si ľudom zopakoval, to na čo dávno zabudli. Transfúzia neba priamo do žíl, len iba ona pomôže. Aby si človek v budúcnosti prežil, keď pravda vyzlečie Ťa do kože. Ako sa ľudskosť vykupuje žitím a padá z otca na syna. Hľadajúc body prepojené bytím, pocestný prach ich objíma. Tak ako tma je nedostatok svetla a šifra budúcnosti znie. Pokora pre záchranu sveta a tvojho rodu volanie. Transfúzia neba priamo do žíl ....