Do slovenČINY
Jano SVETLAN Majerčík
24.07.2017
Kedysi bol u nás folk viazaný skôr na mestské a (aspoň do istej miery) aj na trampské prostredie. Folkový pesničkár vychádzal najmä z hovorovej reči, civilných, každodenných tém, z nadhľadu, ktorý nemal ďaleko k sarkazmu, irónii, k spochybňovaniu tabuizovaných tém. S nástupom milénia sa však toto spektrum obohatilo o nové témy, štýly i prístupy. Objavili sa noví pesničkári, ktorí vo svojej hudbe, ale aj textoch výrazne nadväzovali na ľudové tradície a folklór, slovanstvo, pohanské tradície.
Už to nebol mestský folk, naopak - hľadali si svoje témy, vlastné vyjadrovacie prostriedky. V duchu slovanských predkov prijímali nové mená, ich piesne obsahovali odkazy na návrat človeka ku svojim koreňom, k zemi, k prírode, objavili sa pojmy ako rodofolk, novodrevné piesne, piesňodary... Toto všetko, alebo takmer všetko platí aj pre najnovšie CD Jana Svetlana Majerčíka. Na rozdiel od prvých albumov a rannej tvorby už nové pesničky nemajú zovretosť ľudovkovej štylizácie. Svojou voľnosťou naopak poskytujú oveľa väčší priestor pre meditatívne nálady. Piesne plynú ako pokojná rieka, slová sa vynárajú a zas strácajú v krehkých vlnách gitarových podohrávok. To, že Svetlan je výborný gitarista, nemusí dokazovať rýchlosťou prstov ani komplikovanosťou sprievodu. Naopak fajšmekersky sa pohráva s tónmi a farbami svojej gitary a ostinátne, opakujúce sa motívy tvoria spoľahlivú sieť pre intarzie slov a pradená úvah. Na koncertoch si zväčša bohato vystačí len s gitarou, na cédečkách mu vypomáhajú spriaznení hudobníci. Pridané nástroje na nahrávkach pesničkárov nemusia byť vždy nevyhnutné, veď nádherný zvuk gitary v rukách majstra dokážu nahradiť celý orchester. V Majerčíkovom prípade však aj sprevádzajúca trojica - družina s lakonickým názvom TOSÚONI - vie nájsť svoje miesto bez toho, aby sa presadzovala. Tu citlivo podfarbuje, inde zas dramaticky umocňuje text a náladu piesní, ako napríklad sláčiky, klavír a flauty v piesni Ostanem doma pripomínajúce piesne zosnulého poľského pesničkára Mareka Grechutu a jeho súputníka Jana Pawluškiewicza.
Miloš Janoušek (Nový Populár 3/2018) ****
Zobraziť viac
Pesničky
Hudba
Text
-
LyrikaJano SVETLAN Majerčík00:00/69.36LyrikaJano SVETLAN MajerčíkLyrika. To vyšla z neho tá hviezdička jasná. S dievčenským menom lyrika. Plná je čistých slov, mladá a krásna. Od veku vekov vábi básnika. Taký je osud, poslanie i cesta. Bolo ti dané dotýkať sa slov. Si pre svoj národ bohatierom v zbroji. A báseň tvojou zástavou. Čo je v tom sily, viery i slávy. Obradných pasovaní pod mečom. Pri toľkej pokore a vôli, byť v dnešnej dobe Slovenom. To vyšla z neho tá hviezdička jasná a svieti silno na ďalekú púť. Vpálená v duchu do slovenčiny, nemožno mi ťa zabudnúť.
-
TvárJano SVETLAN Majerčík00:00/69.192TvárJano SVETLAN MajerčíkTvár. Čo odhaľuje tvár, snáď všetko čo je na duši. Či žobrák, či si kráľ v tvári je vpísané. Čo odhaľuje tvár, snáď hĺbku tvojich myšlienok. V tej hĺbke človeka bytie preteká. Vesmír je záhadný a človek jednoduchý chi, chi. Vesmír je jednoduchý a človek záhadný. Čo odhaľuje tvár, snáď silu duše tajomnej. Sila sa prejaví v úsmeve láskavom. Tou silou zvalíš múr a pohladíš ňou po tvári. Svojich nepriateľov a tvár sa rozžiari. Vesmír je záhadný a človek jednoduchý, tichý. Vesmír je jednoduchý a človek záhadný. Čo odhaľuje tvár, viem všetko čo je na duši, snáď.
-
To odoláva časuJano SVETLAN Majerčík00:00/69.96To odoláva časuJano SVETLAN MajerčíkTo odoláva času. To nie je málo, to je všetko byť dobrý muž. Ochrániť ženu jemnú svojim štítom. Aj čo by telo tvoje malo priam zahynúť. Ten čin je omnoho viacej než príležitosť. To nie je málo, to je všetko byť žene oporou. Vnímať jej vôňu citu, šiesty zmysel. Veriť, že nie si s tou svojou len náhodou. Hoc ti život prichystal veľký výber. Uú to odoláva času, uú to odoláva času ... To nie je málo, to je všetko byť dobrý chlap. Utrieť slané slzy v ťažkých časoch. V láske, vernosti čo najpevnejšie stáť. Tak pevne, že to pretrvá, vytvorí náskok. To nie je málo, to je všetko, to je zákon. To je cesta tvojich činov pravý rytier. To nie je málo, to je všetko, tak sa pokloň. Tej milej, jedinej, ktorú si videl. Uú to odoláva času, uú to odoláva času ...
-
Milión stromovJano SVETLAN Majerčík00:00/69.696Milión stromovJano SVETLAN MajerčíkMilión stromov. Znovu ma oslovil vnútorný, tichý hlas. Je synom podstaty a nemýli ho čas. Cítim, že treba ísť za jeho myšlienkou zasadiť na zemi milióny stromov. Položiť semienka matke zemi na tvár a živly poprosiť o lásku pre ten dar. Vedome požehnať a živu precítiť a všetko podstatné s pokorou učiniť. Milión stromov, ľudský dar. Milión stromov zmení tvár. Našej jedinej matky zeme, ktorú všetci tak milujeme. Utíš sa srdiečko moje, počúvaj. Ako len tie stromy rastú do výšok posvätných hôr. Žiaria a milujú svetlo i dážď, dokonalý životný priestor a teba človeče zvlášť. Za tvojou láskou rastú, korene posplietané. V korunách na jar je živo, rodia sa vtáčatá. Letokruhy majú pamäť a naveky ostaneš tam. Ty bytosť menom človek, ja strom si ťa zapamätám. Milión stromov, ľudský dar ...
-
Má nás spočítanýchJano SVETLAN Majerčík00:00/70.608Má nás spočítanýchJano SVETLAN MajerčíkMá nás spočítaných. Zapálim knôt na sviečke bielej, nech plamienok nás pekne hreje. A nech sa s ním len dobré deje, tá krása fresiek je pre iných. Až k prvému snehu nás odprevadí ruža, a ten kto bude chýbať má nás spočítaných. Otvorím knihu na prvej strane. Mlčky si čítam a zvieram dlane. Život je chôdza po napnutom lane. Napokon ide stále o veľa. Až k prvému snehu ... Zaspievam pieseň čisto a priamo. Aby to pravdu i lásku malo. A či je to veľa? A či je to málo? To netuším, to netuším. Až k prvému snehu ... Pomôžem Tebe, Tebe aj vám. Tie moje dvere sú dokorán. Príjmi to priateľ, veď je to dar, v kruhu je stále miesto pre teba. Až k prvému snehu ... Domov, domov, domov, domov ...
-
LoďkaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.56LoďkaJano SVETLAN MajerčíkLoďka. I posielam ti z tichých brehov chlapecky loďku po prúde. Takto si rozumiem len s Tebou, veru sme vedno na jednej palube. Je nová doba, jasné umenie, viem, že nás tieto slová prežijú. Duša to nahlas nepovie, ale je rada, že je slovenského rodu. Ona to cíti výšinou, všetkým, čo človek žije, rozumu navzdory. Ona to cíti výšinou, veď je to jednoduché, ústa slovám otvorí. Ono to vonia výšinou, všetkým, čo človek žije, rozumu navzdory. Ono to vonia výšinou, veď je to jednoduché ústa slovám otvorí. I posielam ti z tichých brehov chlapecky loďku po prúde. Čakáš ju v námorníckom tričku, ktoré už nikdy nové nebude. Je nová doba, jasné umenie a rieka predpovede rozpráva. Z jedného brehu na druhý raz naša loďka dopláva. Ona to cíti výšinou, všetkým, čo človek žije ... I posielam ti z tichých brehov chlapecky loďku po prúde.
-
CityJano SVETLAN Majerčík00:00/67.032CityJano SVETLAN MajerčíkCity. Oj city moje, iskry hromové čože to robíte. S gitarou v ruke, v košieľke ľanovej po svete chodíte. Spievate ľudom o veku vodnára, o žilách prameňov. Kde tečie živa, ktorá posiluje družinu Slovanov. Éj hop ... Oj city moje, požehnaný chleba, človekova duša. Bola si pridlho v kameni zakliata, teraz ho rozpúšťaš. Hovoríš ľudom o slnku, o lese svojimi piesňami. To rodné duchovno je v každom človeku poklad uchovaný. Éj hop ... Oj city moje, husi divoké, kamže to letíte. Nadšene, ohnivo, a z hĺbok vedomia v slobodu veríte. Že sa raz človek ku zemi navráti a bude ju mať rád. A všetko zlé sa na dobré obráti, poďme sa radovať. Ej hop ...
-
Pošli to ďalejJano SVETLAN Majerčík00:00/68.088Pošli to ďalejJano SVETLAN MajerčíkPošli to ďalej. Pošli to ďalej, ten láskavý úsmev. Daj nech nám rozjasní vnútorný zrak. Nech sme ako deti krištáľovo čisté. Nech slnko svieti v dušiach a roztopí mráz. Pošli to ďalej, tie múdre slová. Slová, čo zasejú na lepší svet. Čo plodia lásku v dolinách i horách. A v srdci človeka sa zrodí kvet. Pošli to ďalej, tie svetlé činy. Čo kladieš na oltár Najvyššiemu. A tým, že si veríš a nebojíš sa zimy. Vedome pomáhaš prebudenému.
-
Len pokiaľ pochopíšJano SVETLAN Majerčík00:00/67.872Len pokiaľ pochopíšJano SVETLAN MajerčíkLen pokiaľ pochopíš. Viac nemôžeš, len pokiaľ pochopíš pravdy sa dotýkať. Ja viem, že abecedu poznáš a všetky písmenká. S vysoko naloženým nákladom, ktorý do zeme ťa vbíja, chodíš, hľadáš a v stáde oviec čakáš kým ťa podoja. Viac nemôžeš, len pokiaľ pochopíš pravde byť nablízku. Ja viem, že gramatiku poznáš v slovenskom jazyku. Lenže ten svetový je iný a uveril si, že je lepší. Aby si splynul v dave ľudí, ktorým doba zaviazala oči. Viac nemôžeš, len pokiaľ pochopíš pravde sa priblížiť. Ja viem, svoj život si chceš užiť, rýchlosťou naplniť. A stále klesáš dolu, tak hlboko ako do studní. Tomu neveríš, neveríš, neveríš a zamykáš si okovy. Viac nemôžeš, len pokiaľ pochopíš pravde sa odovzdať. Ja viem, si na seba hrdý a chceš sa podobať. Tomu Najvyššiemu z najvyšších a možno to je zmena celá. Že kým to pochopíš, pochopíš, pochopíš život so smrťou sa strieda.
-
Ostanem domaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.6Ostanem domaJano SVETLAN MajerčíkOstanem doma. Ostanem v krajine, kde od počiatku žil môj rod. V noci i vo dne jeho piesne stále znejú. Obrazy staré, ktoré ukrývajú tajný kód. Lásky k domovine, na duši večne hrejú. La, la, la, lá .... Ostanem doma, tam, kde korene mám hlboko. Hlbšie ako stromy na horách. Do sveta správu odmorzeujem oblohou. Nech rozkódujú odkaz z oblakov. La, la, la, lá ... Ostanem doma, som maliar starých obrazov. Skutkami určujem farbu svojho jasu. A takto zasievam krajinu Slovenov, z ktorej žnem pieseň a jej krásu. La, la, la, lá ... Krajina, postať moja rodná, verím, že si stále Najvyššieho hodná. Krajina milovaná, živá, vo svetle pravdy poznanie ťa dvíha.
-
Je taká chvíľaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.72Je taká chvíľaJano SVETLAN MajerčíkJe taká chvíľa. Okolo ohňa sedíme, myšlienky v plameňoch pálime. Je taká chvíľa, mlčíme. Hrejivé pocity a od chrbta chlad. Okolo ohňa sedíme, v duchu si navzájom veríme. Je taká chvíľa žiarime. Hrejivé pocity a od chrbta chlad. Nechaj to plynúť, nemusíš myslieť, chvíľa si prúdi, vyznieva. A, keď ju chvália je ostrie meča blízko pri krvi a bolieva. Okolo Luny sedíme a do vesmíru zuníme. Je taká chvíľa, ladíme. Hrejivé pocity a od chrbta mráz. Okolo Luny sedíme a vo večnosti blúdime. Je taká chvíľa, veríme. Skutočné životy a za nimi si Ty. Nechaj to plynúť, nemusíš myslieť ....
-
SnívamJano SVETLAN Majerčík00:00/66.96SnívamJano SVETLAN MajerčíkSnívam. Poslepiačky ako Homéra predsa vidiac. Snívam o tom novom svete bez nenávisti. Ide to bez nej pevne verím. Koná si svoje a nevie, že žije v mieri. Či ti bolo tak dobre medzi ľuďmi. Pozri čo si spôsobila, otrávila veľa studní. Hlucho ako Beethoven, no počujúci. Snívam o tom svete novom liečivých piesní. Za všetko to rozpovie tá partitúra lásky. Že medzi dvomi pólmi sveta je opäť toľko krásy. Vždy ti bolo tak dobre medzi ľuďmi, tak vráť sa pieseň milá živými prúdmi. Krívajúci ako Héfaistos, no idúc rovno. Snívam o tom svete novom, ktorý pravdu pozná. Ako to s tým Všehomírom na počiatku bolo. Tá istá loď nás vezie vekmi naokolo. Vždy tu bolo svetlo a jeho sila. Niet temnoty, s ktorou by si neporadila. Snívam, snívam , snívam......
-
AutorJano SVETLAN Majerčík00:00/66.456AutorJano SVETLAN MajerčíkAutor. Autor dúfa no nemá záruku, že sa prebudíš a zmyješ vrstvy prachu. Autor dúfa a driape ťa za ruku, taká zbytočnosť si plný strachu. Autor dúfa a do pahreby dúcha, priestor skazený vydymuje, čistý. Autor dúfa, že spoznáš svojho ducha, že sa teraz stane niečo, buď si istý. Mekdonaldizovaný svet, nečakám odpoveď, nekladiem otázky. Tvoj jedovatý chlieb stvrdol. Autor dúfa, nadnáša jemné tiene snáh. Kto pravdu povedal, tomu sa len smejú. Autor dúfa, burcuje bunky miliónty krát. Do mysli publika transportuje dejá vu. Autor dúfa a nemá šablónu. Žiadny mechanický proces náš vesmír nezmení. Iba Ty autor vieš namaľovať ikonu, ktorá nedovolí ničiť život na zemi. Taký dokonalý svet, čakám odpoveď a kladiem otázku. Kedy a kde, bude.
-
VedomieJano SVETLAN Majerčík00:00/67.92VedomieJano SVETLAN MajerčíkVedomie. Nech naše vedomie letí svetom, nech sa liečivým stane kvetom. Nech rozvoniava, budí čuvy, nech už konečne poslední sú prví. Nech naše vedomie na duši hreje, nech sa na svete každé dieťa smeje. Nech ten detský smiech modlitbou sa stane, a nech jej farby sú do svargy vmaľované. Nech naše vedomie dotkne sa neba, nech stále matka zem rodí nám chleba. Nech voda z prameňov je naveky čistá. A láska láskavá, stále tá istá.