Poďakovanie za lásku. Ako keby slnce zasvietilo na sneh. Všetko vo mne zjasnie, tak mi vrúcne je. Netušili by ste ako mi je krásne, keď sa na mňa ktosi s láskou usmeje. Vamba vijó, vamba vijó ... Ako keby zohrial uzimenú byľku. Teplý dotyk slnka v lesnom papradí. Tak mi je, keď hoci na prchavú chvíľku, láskavo ma ktosi rukou pohľadí. Vamba vijó, vamba vijó ... Veď ja ani neviem, čo je to tá láska. Teba prosím Pane, ty ma o nej uč. Ako v poli zrnko chlebového kláska. Všetko živé čaká na jej teplý lúč. Vamba vijó, vamba vijó ...

Je veľmi potrebné. Je veľmi potrebné z obrazu strhnúť čiernu stuhu. Prestať si zúfať, že máme jedny ruky. Je veľmi potrebné chytiť sa medeného pluhu. Vyorať brázdu a zažiť toky. Ešte sme nič z toho nestihli. Svetlo sa na nás trpezlivo díva. Čaká či si spomenieme na iných, keď sa hladina prudko dvíha. Je veľmi potrebné vyčistiť studne svojich očí. Otvoriť dlane, veď niekomu sa zjasnia. Je veľmi potrebné nech sa kolo stále točí. Potulní bardi smejú sa a básnia. Ešte sme nič z toho nestihli.....

Starý strom. Starý strom korení na úvrati. Na zimu odchádza do teplých, vtáčich krídel. A jedného dňa sa opäť sem s nimi vráti. Bude jar nádherná, kvety mu prinesie. Starý strom díva sa na nás zrakom kôry. Šaty má zelené, lákavo voňajú. Keď vnímaš cez city povie ti čo ho bolí. O činoch neľudských, ktoré ho zráňajú. Starý strom, priateľ môj ... Starý strom korení hlboko v rodnej zemi. Je pevným domovom milión bytostí. A živým spojencom, súvislosť, ktorej verím. Priestor čo dušu mi bohato pohostí. Starý strom, priateľ môj ...

Mokoša. Keď prší lesné víly sa radujú. Mokoši tvár vodičkou maľujú. Má v sebe zemskú mokraď, dušou jej dušu pohlaď. Keď prší lesné víly sa radujú. Keď prší a zasvieti slniečko. Dúhovou bránou vchádza nekonečno. Mokoša ako podstata, všetky tie farby poráta. Keď prší a zasvieti slniečko. Mokoša, zem i voda ladná ... Keď prší Mokoši pieseň hrám. Tak sa s ňou zlaďujem, tak sa jej dotýkam. Tá vlhká sila plodivá, semienko v tebe ožíva. Keď prší Mokoši pieseň hrám. Mokoša, zem i voda ladná ...

Stretol som brata. Stretol som brata z života minulého. Vlastného, dobrého, úprimného. Spojil nás zákon vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá. Stretol som brata s ním veľmi dobre je mi. Veľa mi dáva, keď som unavený. Keď ma duša bolí, slovom poteší ma. Svojou energiou prežiari ma. Stretol som brata z života minulého. Vedno s ním kráčam k podstate svetlého. Bytia, ktoré je spravodlivé, prísne, láskavé, dobrotivé Stretol som brata, vďaka bytostný svet. Našiel ma na jednej z mnohých, životných ciest. Blízkosť duše rovnorodej je nádherný, zázračný dej.

Kým ľudia... Kým ľudia vnímajú dušou svojou. Spájajú nebesá s matkou zemou. Kým ľudia milujú celým srdcom, láskavé bytosti vždy sú pri tom. Kým ľudia voňajú človečinou. Sú v lade s najvyššou energiou, Božou.

Vedma. Veď vedma naše kroky. Odožeň negatívne bloky človeka dnešného. Zobuď nás, ukáž kde je cesta. Zaveď nás na posvätné miesta, do vnútra, do duše. Vedma, vedma, vedma, vedma... Poláskaj unavené oči. Vráť im jas, iskru hviezdnych nocí. Keď sa pri vatrách svätil Slnovrat. Upokoj ustráchané tváre, vek vodnára posúva nás ďalej, do hĺbky, za svetlom. Vedma, vedma, vedma, vedma ...

O duši. Ani sa neobúva, ani si neoblieka plášť. Je stále voľná a slobodná. A nič nepredstiera, snaží sa vyvíjať a rásť a jej dejiny sú v nás. O duši, o duši, o duši ... Ani si nevarí, ani nepečie koláče. Stále je sýta čisto láskyplná. A nič nevnucuje, len tak jemne šepoce. A jej dejiny sú v nás. O duši, o duši, o duši ... Ani si nestavia zámky na piesku. Bez hypoték všade je doma. A nič nevlastní, len kúsok svetla z odlesku, prijíma a naplno sa teší. O duši, o duši, o duši ...

Má kvety vo vlasoch. Má kvety vo vlasoch a dážď jej zmočil šaty. A v mnohých prameňoch je oheň veľkej vatry. A duša slobodná ľúbosť, láska, vášeň. Tak tancuj dievčina a rozdúchaj ten plameň. Tú, tú, tú ... Má kvety vo vlasoch a v očiach jasné svetlo. Čo svieti na cestu a moje srdce splietlo. A zrýchlil sa mi tep a krv v žilách vrie mi. Tak tancuj dievčina, ja tvojmu tancu verím. Tú, tú, tú ... Oheň čo v tebe blčí má zaiste pôvod vlčí. A hrejivosť ovčej vlny, snáď túžba sa mi vyplní. Pohladiť ťa po vlasoch a očistiť sa v plameňoch. Čo horia cez chladné noci a po uhlíkoch ísť bosí. Tú, tú, tú ... Má kvety vo vlasoch je neskrotná a divá. Jej aura žiarivá s duchom vetra splýva. Nepoznám ju po mene ale sile mocnej živy. Tak tancuj dievčina ten tanec divo divý. Tú, tú, tú ...

Kruh. Ty si dážď a ja som strom. Ty si z neba a ja som zo zeme vyrástol. Sme v jednom kole, tvoríme kruh. Ty si zdroj a ja som svetlo. Svietime všetkým, tvoríme jedno veľké kolo, veľký kruh, veľký kruh. Ty si maliar a ja som dúha, v dievčenských vlasoch biela stuha, malý chlapec čo hádže kameň do vody. A vidí kruhy i obraz dúhy v žiare svetla dažďové prúdy. Zo svojho stromu silu rodu prežíva.

Súvislosti. Sadaj slnko sadaj, choď po nové sily. Vieme čo je svetlo je to duša v nás. Vedomé myšlienky, ktoré sme vytvorili. Spravodlivo budú zajtra v hmote rásť. Počúvaj, počúvaj nebo a na bralách spievaj pri vatrách vajanských. Vytváraj, vytváraj obrazy a divo tancuj na štítoch tatranských. Vychodí slniečko, do doliny svieti. Na panenskom mieste kvitne dobrá myseľ. Daj nám silu Svarog pochopiť súvislosti. Medzi jednoduchým a zložitým a nájsť cieľ. Počúvaj, počúvaj nebo a na bralách spievaj ...

Včely. Už nezáleží na veciach minulých. Ani na dôvode, na mieste, či mene. Pretože z úľov lesných včiel divokých, počuť silné volanie o pomoc. Modlil som sa do tmy bez mesiaca. Termozáznam srdca bol do nej vpečatený. Bude pevným brehom nádej tlejúca. Peľom všetkých kvetov po svete roztrúsený. Mám prosbu zachráňme včely. Som človek a stal som sa bdelým. Ich prianie v hlave mi bzučí. Veľa od včiel sa učím. Môže to byť sladké i liečivé. Je tam pamäť slnka, v tom vzácnom včelom mede. Nektár z kvetu čistej ľalie, nesú už ho nesú včelej kráľovnej. Z vyšších dimenzií znejú organy. Prenikajú všade, utišujú vietor. Svet je stále v sieťach silno spútaný, a preto hynú včely, veď i ty dobre vieš to. Mám prosbu zachráňme včely ...

Pečať. Či krása, bohatstvo, pôvod či myseľ zdravá. Voľačo, väčšina, všetko, či iba časť. Dostala u teba trón celkom podľa práva. Tvoj poklad lásku si koreňom nechám vrásť. Vrásky či zrkadlo, zjavenie, lúče svetla. Minulé životy, večnosť, či umenie. Všetko si so sebou nesie len tvoju pečať. A láska nad všetkým, nad všetkým všade znie. A vietor vo vlasoch, sloboda, pocit šťastia. Blízkosť či vzdialenosť, do seba návraty. Verte či neverte zo srdca venovania. Lásku nám do duší naveky pečatí.

Svetlo. Svetlo zas ku nám mieri, tak opäť v piesni zaznie. Veľa je tých, čo tomu veria, ja pôjdem za nimi. Ráno sa dvíha v jase, hľadíme do očí kráse. Kto kráča dopredu rastú mu krídla a zrazu letí. Hm, kto kráča dopredu rastú mu krídla a zrazu letí. Svetlo zas ku nám mieri, čakáme znamenia skryté. Ticho je pridlhé, ešte pár krokov, všetko je jasné. Stromy sa tíško chvejú, podstatné veci sa dejú. Ktorá, že cesta sa tu končí, ktorá, že začína. Hm, ktorá, že cesta sa tu končí, ktorá, že začína.

Modlitba. Nech sa svetlo šíry zemou. Nech lúče prerazia temnotu. Bytostní, viem pôjdu s tebou. Vyprevadia z duše samotu. Nech sa svetlo šíry dušou. Nech lúče prežiaria odvahu. Odvaha nech núti k činom. Láska zhojí ranu boľavú. Nech ti svetlo prúdi živou. Nech sa staneš svetlom pre iných. Vesmír ten je plný divov. Môžeš sa stať právom jedným z nich.