Stretnutie s básnikom
Jano SVETLAN Majerčík
12.12.2011
"Jano Svetlan Majerčík je každopádne jednou z najväčších osobností novej slovenskej hudobno-duchovnej, pesničkárskej tvorby, čoho dôkazom je v poradí jeho štvrtý štúdiový album Stretnutie s básnikom. Určite si budete pamätať to posvätné miesto v srdci, keď budete počúvať toto dielo majstrov. Zámerne píšem v množnom čísle, nakoľko živý odkaz najväčšieho slovenského básnika Milana Rúfusa vo vrúcnom podaní Jankovi slušiacemu, čistému a pokornému výrazu je tomu dôkazom.
Je sám sebou v plnej kráse, tak ako ho stretne človek na ulici. Plný odkazu, pokory i odhodlania konať. To počuť v každej piesni. Už úvod naznačuje, že to bude zrod niečoho, na čo nie sme v dnešnom svete zvyknutý. Určite sa človek pripraví o rozmer, ak toto dielo bude vnímať doslovne a neodlepí sa od zeme, ak sa to vôbec dá ostať dušou dole. Každá skladba nám otvára knihu života a učí byť lepším. A o tom má byť umenie. Dosť slov, určite počúvajte v samote ticha. Nikdy nezabudnem na miesta, kde pri posluchu mi naskakujú zimomriavky, hlásajúce živosť tohto diela. A mávam ich stále pri každom posluchu. Vďaka za tento skvostný čin, páni."
Miro Dobroslav Plachý
Zobraziť viac
Pesničky
Hudba
Text
-
ZrodJano SVETLAN Majerčík00:00/68.64ZrodJano SVETLAN Majerčík
-
Kto si?Jano SVETLAN Majerčík00:00/68.76Kto si?Jano SVETLAN MajerčíkKto si? ( Milan Rúfus) Povedz mi kto si? Že chodidlami bosý, tak bez ustania roztáčaš kruh, hrnčiarsky kruh. A čo je z toho za deň tých krehkých nádob, na živú vodu, na zlaté vajíčko od nevidomej sliepky. Až krčah cestou rozbijeme. Tu čriepky z hliny, hlinou prihrnieme. Máličko bledí a takým tichom tichí, že ako výbuchy sa rozliehajú vzdychy. A ty len hnetieš a stále točíš, hrnčiarskym kruhom si pán i kočiš.
-
MyšlienkaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.68MyšlienkaJano SVETLAN MajerčíkMyšlienka. (Milan Rúfus) Myšlienka, nestálosť vesmírom letí. Ak ju raz vypustíš veľkú vec riešiš. Predstava obraz vytvára zobudí dušu holú. Začne sa veľká výprava k pradávnemu rodu. Myšlienka, okamih žehnám tvojmu dielu. Vytváraš hodnoty a smeruješ k cieľu. Napriek zániku tvoríš paniku, trvalé záznamy v mozgovej kôre. A hory prenášaš, obrovskú silu máš, kvitnúca ratolesť, dar ľubovôle.
-
OvečkyJano SVETLAN Majerčík00:00/66.816OvečkyJano SVETLAN MajerčíkOvečky. (Milan Rúfus) Pasú tam vysoko, kde nocúvajú sovy. A bralám v oblakoch je priestranno a mäkko. Chodí mi pamäťou, ten silák rozprávkový, vzal skalu do dlane a vytlačil z nej mlieko. Ale ich kopýtka, veď neublížia muche. Len hĺbia ľahúčko do otvorenej hliny. Materské znamienka, až k slzám prostoduché. Jamôčky, jamôčky na lícach domoviny. A potom k večeru, keď i tie skaly nemé na chvíľu ožijú pod zorou svitu plnou. Dolu sa vracajú a mlieko vo vemene, položia do trávy a zakryjú ho vlnou.
-
Ozajstná láskaJano SVETLAN Majerčík00:00/68.448Ozajstná láskaJano SVETLAN MajerčíkOzajstná láska. Ozajstnú lásku ku tebe rodná zem cítim, keď kráčam bosými nohami. Ozajstnú lásku vraciaš mi, keď nevládzem, na noc pritúliš ma tam medzi horami. Budíš ma ráno, keď slnko vychodí, umyješ rosou a vôňou nasýtiš. Vysoko v horách sa mi vždy vyjavíš, vetrík ťa znesie tam, tam dolu do dolín. V tej chvíli mlčím, čakám, vnímam tvoj dych. Po hore potichu kráčam, som jeden s tých. Jeden z tvojich synov, ktorých si kojila, v kolíske poľnej som pri Tebe zaspával. Vždy si ma rodná zem bezpečne chránila, ozajstnou láskou, pamätám, dobre viem. A teraz mlčím, čakám, objať ťa chcem. Na lúke ležím, vnímam moju rodnú zem. Ozajstnú lásku ku tebe rodná zem cítim a prežívam.
-
JarnáJano SVETLAN Majerčík00:00/66.264JarnáJano SVETLAN MajerčíkJarná. (Milan Rúfus) Jar ortuť víriaca po teplomery tepien. Vysoko, vysoko let vtákov dvíha ju. Do bronzu žiarení podobu krásy tepem. Zelené hrivy tráv sa k svetlu dvíhajú. Prsť rýľom sčervená, jak vinič okná ženy. Prítulne ovíja za pluhmi kolesá. Hanblivo oddaná a cudná v obnažení. Pred plodu prijatím potichu chveje sa. Máj ide po zemi, máj na oslici lúčov. Víťazný teplý dážď mu padá z pohára. A človek prahnúci pokoja za náručou. Lupene náručí široko roztvára. Z odrenín storočia jak pryskyrica tečiem. Očami prisatý v zelené detstvo žít. Jar ortuť víriaca po teplomery tepien. Nech je nám dopriate úrodný život žiť. Máj ide po zemi, máj tajná sila vrení. Na jeho úbočiach žiaľ ovce nepásol. Máj ide po zemi a my sme pripravení V komorách čistých sŕdc mu podať chlieb i soľ.
-
Dvanásť znameníJano SVETLAN Majerčík00:00/67.224Dvanásť znameníJano SVETLAN MajerčíkDvanásť znamení. Mám v sebe všetkých dvanásť znamení. Ich sila v mojom vnútri pramení. Ako studnička živého vedomia som. Vnímam tie dary, Boží chlieb i soľ. Mám silu všetko začať, zasvietiť. V mene lásky niečo dobré urobiť. A s pocitom čistým odísť do ticha. A v tichu zmeniť sa na básnika. Mám v sebe všetkých dvanásť znamení. Nič na večnosti nezmením. Vodu čo ma dnes nesie poznám z minula. Raz bola dravá, raz pokojne plynula. Mám šancu všetko teraz napraviť. Viem, že sa to môže podariť. A, keď nie nevadí, prídem od znova. Aj tak vo vesmíre všetko plynie dokola. Mám v sebe všetkých dvanásť znamení. Ich sila v mojom vnútri pramení.
-
Chvíľka s MilletomJano SVETLAN Majerčík00:00/69.048Chvíľka s MilletomJano SVETLAN MajerčíkChvíľka s Milletom. (Milan Rúfus) Pane Bože nauč ma byť prostý ako býval sedliak na roli. Na hlinenom schode do veľkosti, životu a zemi po vôli. Ty si mu dal jar, on Tebe dal koňa. Veky znalý konských modlitieb. Prežehnal ho potom už len konal čo mu rieklo zrno, Boží chlieb. Prosté veci prečo ste nám ťažké? Nechávate slepých slepými. Porozumieť zrnu, smrti, láske, znamená stáť čistý pred nimi. Ale vy už chlapče nie ste čistý. Necíti už jazva po rane. Že ak vánok číta briezke listy, listuje v nej ako v koráne.
-
Priťažký snehJano SVETLAN Majerčík00:00/65.496Priťažký snehJano SVETLAN MajerčíkPriťažký sneh. (Milan Rúfus) Priťažký sneh, je múdre, že je ťažký. Len taký chráni zrno v hlbine. Toto je zákon, stvoriteľove vážky, vážiace presne, sneh sa pominie. Smädná jar potom zaďakuje zime, za ten jej múdro ťažký sneh. A sneh je voda a voda stále plynie a každá voda potrebuje breh.
-
Stretnutie s básnikomJano SVETLAN Majerčík00:00/67.608Stretnutie s básnikomJano SVETLAN MajerčíkStretnutie s básnikom. (Milan Rúfus) Rastlina dýcha listami. Kto verí dýcha snením. A keď raz stretneš básnika, tak sa s ním o pokoru delíš. Sedíte spolu na priedomí a básne plynú krajinou. Mlčaním poviete si všetko, podstatu neba so zemou. Ticho zemi, ticho je i výškam. Nič vás v rozhovore neruší. Malá Luna ryšavá jak líška oblohou sa hrdo prechodí. Rastlina dýcha listami. Kto tvorí dýcha dušou. A, keď raz stretneš básnika, pamätaj to posvätné miesto.
-
Tvoja slzaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.048Tvoja slzaJano SVETLAN MajerčíkTvoja slza. (Milan Rúfus) Keď je voda sama, je to kvapka rosy. Aby mohla odísť o slniečko prosí. Keď je voda doma, spolu je to more. Nechce sa jej nikam, dolu ani hore. Keď je kvapka v mori, dážď sa zhora skĺza. Keď je more v kvapke, to je tvoja slza.
-
Smrť celá o inomJano SVETLAN Majerčík00:00/70.2Smrť celá o inomJano SVETLAN MajerčíkSmrť celá o inom. (Milan Rúfus) Len dospievaná pesnička, nič ústa nemé. Len pracovitá ženička, upratovačka zeme. Na pleci s kosou, no a čo. Koľko žien ju tam malo, keď chlapa vzali na vojnu a pole dozrievalo. Preto je taká pokojná, akási prirodzená. Akoby bola jednou z nás, zem, chlieb, život i žena. Preto je takmer veselá, konajúc zo zákona. Akoby ani nechcela vykonať to, čo koná. Mnoho je skúšok človečích, no spraviť túto skúšku. Znamená premôcť vlastnú smrť, urobiť si z nej družku. Preto je taká pokojná ....