Po volaní
Jano SVETLAN Majerčík
24.07.2020
Ako pútnik z Jankovej piesne, schovala som hlavu v tôni nového oranžového albumu so semiačkom a s vílou na hojdačke. Ticho týchto piesní dáva oslobodzujúci hlas priznaným výkrikom a bolestiam, ktoré sa v prachu pravdy navracajú do národa duše pretavené na pokoj, presne tak ako hovorí pieseň. Neúprosne pravdivé odkazy lásky, zostupujú po schodoch hlboko tam, kde tlčie voda, ktorá za každú cenu túži zostať živá.
Jedna pieseň dovoľuje cítiť všetko v jednom nekonečnom okamihu, v druhej s dôverou naslúcham hlasu, ktorý má odhalenú tvár. V tretej gitara vyťahuje na svetlo neviditeľné záchvevy duše, tie ktoré odvždy túžili tancovať a byť videné. A potom je to let. Je to let ponad slovenské hory, ponad dejiny a korene, ponad všetko čo tieto dni prežívame, ponad domy kde žijú rodiny a kde ženy krájajú jablká, ponad studničky kde bývajú víly. Z krídel bieleho sokola. Nedá sa nezasmiať, keď slová vo veršoch nečakane mätú logiku, nedá sa necítiť bolesť keď plačeš na konci piesne a potom už len dýchaš a rozprestieraš krídla. Nedá sa prehliadnuť úcta k tým najjednoduchším veciam, ktoré sa v očiach básnika stávajú kúzlom. Vidieť posvätné v tom najnenápadnejšom akte života je dar. V tomto prípade Jankov dar pre nás. Ďakujeme.
(Alexandra Šimegová)
Album Po volaní bol nahratý v roku 2020 v prirodzenej, harmonickej frekvencii vesmíru 432 Hz, v štúdiu majstra zvuku Roberta Čunderlíka.
Na albume hrajú:
Jano Svetlan Majerčík - hudba, texty,spev, gitary, udu drum, djembe, kalimba.
Robert Čunderlík - zvuk, vokály, spev, klavír, organ.
Michal Červienka - akordeón
Natália Piliariová - spev
Iveta Šimunková - vokály
Matúš Medveď - klasická gitara
Andrej Majerčík - violončelo
Zobraziť viac
Pesničky
Hudba
Text
-
Po volaníJano SVETLAN Majerčík00:00/65.64Po volaníJano SVETLAN MajerčíkPo volaní. Do piesne vstupujem s pokorou po volaní. Tých dávnych bardov odvážnych, povolaných. A pieseň potom znie a letí nad horami. V súzvuku jasných nôt s čistými myšlienkami. Do piesne vstupujem s nádejou po volaní. To ona zasvieti na cestu povolaným. Rozdáva nádheru a srdcia pootvorí. Takou si pesnička, keď sa raz rozhovoríš. Do piesne vstupujem zvedavo po volaní. V očiach mi prečítaj aký som odhodlaný. Tajomstvá vesmíru ku tvojim nohám ti zniesť. Cez hory, doliny za tebou pesnička prejsť. Do piesne vstupujem s pokorou po volaní. Tých dávnych bardov odvážnych, povolaných. S tebou vždy pesnička tí bardi menili svet. Všetkým si svietila lampášom na cestu vpred. Do piesne vstupujem a ostávam v nej. Je mi to súdené, tá cesta je jediný cieľ. A, keď sa z tej cesty raz vrátim do záhrady. Ten návrat bude znieť jak pieseň po volaní.
-
Všetko je možné, keď je mierJano SVETLAN Majerčík00:00/67.8Všetko je možné, keď je mierJano SVETLAN MajerčíkVšetko je možné, keď je mier. Chcel by som ti zaspievať pieseň živú. Chcel by som ti darovať tú príjemnú chvíľu. Kamarát mi vravel, že všetko je možné, keď je mier. Chcel by som ťa osloviť, nech vieš kto som. Obyčajný pesničkár a možno posol. Kamarát mi vravel, že všetko je možné, keď je mier. Úsmev, láska, pieseň nech pomáha nám. Nech celou dušou cítiš, že aj tebe hrám. Úsmev, láska, pieseň nech pomáha nám. Nech z výšin darované zemi odovzdám. Chcel by som ti venovať dobropriania. Nech na ceste nie si sám a nech ťa chránia. Kamarát mi vravel, že všetko je možné, keď je mier. Chcel by som ťa pochopiť a porozumieť. Spoločne sa dohodnúť a zachrániť svet. Kamarát mi vravel, že všetko je možné, keď je mier. Úsmev, láska, pieseň nech pomáha nám. Nech celou dušou cítiš, že aj tebe hrám. Úsmev, láska, pieseň nech pomáha nám. Nech otvoríme bránu jasným posolstvám.
-
Človeče zlatýJano SVETLAN Majerčík00:00/68.76Človeče zlatýJano SVETLAN MajerčíkČloveče zlatý. Si v jednom ťahu človeče zlatý a hore schodmi bez pauzy ideš. Vadia mi na tebe sklopené oči, ja viem bojíš sa, že sa raz potkneš. A príde pád a, čo si dosiahol sa v momente stratí. A príde pád a zástup za tebou nie sú kamaráti. Si v jednom ťahu človeče zlatý, ideš na doraz diaľnicou sveta. Kričí na teba milá i deti. Ocko náš učí sa lietať. A príde pád a, čo si dosiahol sa v momente ... Ticho a pokoj, ti chýba veľmi. Otvor oči, dýchaj, ver mi. Si v jednom ťahu človeče zlatý, straší ťa možnosť finančných strát. Tvoj život zmenil sa príšerne rýchlo na miliardy nejakých dát. A príde pád a, čo si uložil sa v momente stratí. A príde pád a už sa to nikdy nebude dať vrátiť. Si v jednom ťahu človeče zlatý, zoskoč dolu z toho kolotoča. Ja viem možno zlomíš si nohy, ale vypriahneš kone od koča. A ten tvoj pád ti zrazu otvorí obidve oči. A ten tvoj pád bude to najlepšie za posledné roky.
-
PriznanáJano SVETLAN Majerčík00:00/67.728PriznanáJano SVETLAN MajerčíkPriznaná. Cez múdre slová priznané sa človek zeme pravdu učí. Pravda Ťa púšťou prenesie, aby si zakričal. Môj kompas ukazuje východ. Tadiaľ vedie cesta, je rozhodnuté. Tam pokoj vyhnaný sa vráti do národa duše. Reč naša ako studňa v poli, korene bude a ľudí napájať. Spomínať na tých, čo tu boli a deti kolísať. Oči si čisté básnik žiada, hlboké ako zemské jazerá. Aby sa na nich zrkadlila láska rovnoramenná. Na chvíľu prichýľ pútnika ty svetlo večné, dokonalé. Aj, keď mu veľa uniká, snaží sa stále. Cez múdre slová priznané sa človek zeme pravdu učí. Pravda Ťa púšťou prenesie, tak si to pamätaj.
-
VodenkaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.008VodenkaJano SVETLAN MajerčíkVodenka. Voda je skutočnou matkou bytia. Do snehu, do hliny píše si znamenia. Srdce mi dosvedčí tlkotom svojho bytia. Že vodička živá je najlepšia z prameňa. Voda, vodenka, voda vodivá.. Voda je obrovským, nenahraditeľným darom. Pil dlho a potichu, vedome, odovzdane. Potom vstal, akoby vstal z katedrálnych schodov. Vodou pokrstený, spasený, áno Pane. Voda, vodenka, voda vodivá.. Pokojne píše svoj tragický otčenáš. Ubúda, vysychá, pomaly si zvykáme. Občas aj napovie i mne i mojej piesni. Živé sa vždy bude brániť tak, ako vie. Voda, vodenka, voda vodivá.. Človeku v živote prichystané sú aj slzy. To, čo je teraz, to možno raz nebude. Z jedinej kvapky tej pramenistej vody. Prečítaj posolstvo, otvor mi nepoznané.
-
Iba maliarHudba: Jano Svetlan Majerčík, Text: Milan Rúfus00:00/66.408Iba maliarHudba: Jano Svetlan Majerčík, Text: Milan RúfusIba maliar. Len maliar tuší kde sa zázrak stal, Keď iným krýva slovo od úžasu. Farebný lúč tej žene požehnal A žena dala farbe svojho jasu. Tak jedna druhou na svet ožila a matka s dcérou spojili sa menom. Takto sa sype farba z motýľa a motýľ bez nej bol by pergamenom. A motýľ bez nej bol by iba mních. Kto povedal však o tom maliarovi? Matka či dcéra? Ani jedna z nich to ľudskou rečou nikdy nevysloví. Ale maliar čo chodí po zemi, za jedno z bytím, kolískou i hrobom. Matkou i dcérou omilostený, len díval sa a rozumel im obom.
-
LabuteJano SVETLAN Majerčík00:00/67.992LabuteJano SVETLAN MajerčíkLabute. Videla labute na nebi, v pamäti drží túto chvíľu. Vždy jej bolo ľúto miznúceho snehu, milovala zimu. Bolo by to neočakávané, keby milovala leto. Nech sa ten jej milý nehnevá, keď nepovie prečo, ale preto. Nech, teda odpovedá pravdivo a hneď. Aký bol skutočne ten, ten labutí let. Videla labute na nebi ako sirota oči vyplakané. Vždy sa bála samoty a lavín na južnej strane. Bolo by to neočakávané, keby bola snehom. Labutia biela na tvári, naplnená nehou. Nech, teda odpovedá pravdivo a hneď ... Videla labute na nebi v snehovej metelici. Čomu sa to najviac podobá? Možno modlitbe v dave na ulici. Bolo by to neočakávané, keby bola svätá. Sklamanie nie je na dosah, skôr pravdivá bude táto veta. Nech, teda odpovedá, pravdivo a hneď ...
-
Postavím chrámJano SVETLAN Majerčík00:00/66.6Postavím chrámJano SVETLAN MajerčíkPostavím chrám. Žijem a zarosím vlastným dychom. Na okno studené nakreslím srdce. Nechám ho pre radosť iným zrakom tak ako sprejeri šikovno ujdem. Žijem a zasvietim vlastnou dušou. Zle sa ide z lesa v hlbokej noci. Chytím Ťa za ruku, budem Ti oporou, človekom na pomoci. Hraj, hraj, la, la, la, la ... Žijem a poprosím za každého. Aj seno prestriem pod nahú dušu. Nameliem múky aj pre hladného, na púšti rukami vyhrabem studňu. Žijem a potichu postavím chrám, zo svojich činov, čo za to stáli. Sokol môj biely mocne ho chráň, keď to raz preletí dejinami. Hraj, hraj, la, la, la, la ... Žijem a zarosím vlastným dychom, Na okno studené nakreslím srdce. Celkom sa zastavím, keď svet ide rýchlo ... stíšim svoj svet.
-
Myslia na detiJano SVETLAN Majerčík00:00/67.224Myslia na detiJano SVETLAN MajerčíkMyslia na deti. Myslia na deti, ženy sú ustavične v tom. A výchovné ciele sú pohyblivé v pohyblivom. Uvaria si kávu, ktorá vždy im vychladne. Ja viem žehlila si, varila, zametala, vždy to tak dopadne. A myslia na deti, ženy sú ustavične v tom. Akoby z inej planéty a hnevajú sa na mužov. Aj, keď sa vystriedajú vlády ženám sa svety nezmenia. Len polievka má inú chuť, dala si menej soli a viacej korenia. A myslia na deti, ženy sú ustavične v tom. Všetko sa nedá vysvetliť, keď si jej kvety kúpiť zabudol. Nevstúpiš dvakrát do tej istej, do tej istej rieky. Možno to bolo dávno potom alebo možno dávno pred tým. Myslia na deti, ženy sú ustavične v tom. Zostaň už doma, nikam necestuj. Veď si hádam, predsa stále iba môj. Nič sa nezmenilo vo vnútri, ja stále mám Ťa rád. Ty nemyslíš len na deti, nechápem, ako mohol som to nespoznať.
-
Územie vílJano SVETLAN Majerčík00:00/70.248Územie vílJano SVETLAN MajerčíkÚzemie víl. Na hôľnom kameni trilkuje škovránok. Ja si v tráve ležím vyzutý z topánok. Pozerám do neba, v očiach sa mi mení. A vôňa od lesa v povetrí sa vlní. Ťahá ma za ňou, končí sa deň. Tou lesnou bránou prekročím tieň. Ťahá ma za ňou poetka noc. Tam žijú víly, tak dobrú noc. Na lesnom papradí sedí, ja nedýcham. V priezračných šatôčkách čistotou vyniká. Jemná a maličká, v tom svite mesiaca. Krehká je hranica a čiara deliaca. Ťahá ma za ňou, končí sa sen. Je skoré ráno a začína deň. Škovránok spieva a ja spievam s ním. Vraciam sa domov z územia víl. Pri horskej studničke vody sa napijem. Kto vie či niekedy ešte to zažijem.
-
Na všetkom záležíJano SVETLAN Majerčík00:00/61.68Na všetkom záležíJano SVETLAN MajerčíkNa všetkom záleží. Na všetkom záleží a spolieham sa na vietor. Že ma na cestách povedie, keď rozprestriem krídla. Na všetkom záleží, na všetkom záleží ... Na všetkom záleží a spolieham sa na krajinu. Že sa mi urodí čo zasejem pre rodinu. Na všetkom záleží, na všetkom záleží ... Na všetkom záleží a spolieham sa na lásku. Že ma neopustí, aj keď život môj bude na vlásku. Na všetkom záleží, na všetkom záleží... Na všetkom záleží a spolieham sa na seba. Že sa mi podarí možno raz sa dostať do neba. Na všetkom záleží, na všetkom záleží...
-
JablkáJano SVETLAN Majerčík00:00/66.528JablkáJano SVETLAN MajerčíkJablká. Jablká sú nepochybne dospelé, a tak rýchlo do záhrad. Užiť si tie pestré chvíle jesenné, ktoré nepoznajú hlad. A mená dostávajú toľko mien, že sa už cítia bezmenné. Videl som ženu krájať jablká, bolo to ako umenie. Chcem zo seba zobliecť osud, tak ma prosím Bože rozsúď, kľačím pri Tebe. Voda v očiach zosvetlela, Nikdy som od Teba nechcel veľa, kľačím pri Tebe. Jablká sú nepochybne dospelé a unavené z krásy. Suchá je len obloha, keď chvíľu neprší a pod klobúkom vlasy. A každý strom má svoju korunu a každá koruna je iná. A vidím, že si všade a vo všetkom a poznám Tvojho syna. Chcem zo seba zobliecť osud ....
-
VtáčaJano SVETLAN Majerčík00:00/65.496VtáčaJano SVETLAN MajerčíkVtáča. Zapíš vtáča letom túto noc, tie prespievané chvíle pri ohni. A príď i mladým ľudom na pomoc, čo sa v ilúziách sveta zabudli. Na tej čudnej omši na námestí, kde sa slušne hovorilo, že čert nespí. Zapíš vtáča letom túto noc, tú fatamorgánu vykúpenia. Ukáž krídlom svojim kde je pravda a cnosti objavené cestou prebudenia. Ktorá vystrie tvoje telo na hladine, tej živej vody, čo kolo teba plynie. Zapíš vtáča letom túto noc, má začadené oči, ktoré slzia. A príď i mladým ľudom na pomoc, aby spomenuli si a, že vedia. Slobodne žiť, milovať a dýchať a, že nie sú závislí na amerikách. Zapíš vtáča letom túto noc, urob mi tú radosť, veď už svitá. Prídeme ti mnohí na pomoc, v jednote je ozaj sila skrytá. Tá sila, čo spája ľudské dlane, tá sila nech sa stane. Zapíš vtáča letom tento deň.
-
Z rukávov žienJano SVETLAN Majerčík00:00/65.616Z rukávov žienJano SVETLAN MajerčíkZ rukávov žien. Očakávam kúzla z rukávov žien. A novú jasnú cestu, plnú nádherných zmien. A tak sa mi to vidí, fantázia, že zázrak je na dosah, to je symfónia. Už len láska nám nestačí, keď stále blúdime v bodľačí. Už len láska nám nestačí, a preto musí prísť oheň. Očakávam kúzla z rukávov žien. Ich ruky hľadia všetky miesta, kde bol doteraz tieň. Ak zabudne sa na to, nik sa neprebudí. Na tejto našej zemi, na planéte ľudí. Už len láska nám nestačí, keď stále blúdime v bodľačí. Už len láska nám nestačí, a preto musí prísť voda. Očakávam kúzla z rukávov žien. Tú harmóniu ducha, už mlčím, veď viem. Ako sa z NIE stane ÁNO, chcem pri tom byť. V novej, tisícročnej ríši si prajem žiť. Už len láska nám nestačí, keď stále blúdime v bodľačí. Už len láska nám nestačí, a preto musí prísť ...
-
RodinaJano SVETLAN Majerčík00:00/68.232RodinaJano SVETLAN MajerčíkRodina. Jestvuje vôbec čas? Detstvo mi v korunách šteboce. Po vreckách kamienkov pár. Stále si zvedavá láska či prídu Vianoce a, či sa rozjasní svetla dar. Rodina, rodina, rodina, rodina ...... Jestvuje vôbec čas? Dospelosť je do kmeňov vsiaknutá. A v kruhu rodiny človek sa rodí. Držím Ťa za ruku láska, viem si unavená. Chránim Ťa jedinú z mnohých. Rodina, rodina, rodina, rodina ...... Jestvuje vôbec čas? Staroba mi v koreňoch spí. A vo vesmíre je mier. Stále si zvedavá láska, sme znovuzrodení. Tvoj číry hlas sa mení na pieseň.