Na svojej ceste je osamotený, lebo nepotrebuje cudzie vzory, netlmočí hotové názory iných, neprikláňa sa, súc ovplyvnený, k tomu či onomu, práve aktuálnemu či populárnemu "prúdu". Stojí a tvorí sám za seba, s plnou zodpovednosťou, s odvahou pravého presvedčenia. Ale nikdy nie je sám. Jeho hlas nezaniká, ale svojou naliehavosťou oslovuje mnohých, ktorí, podobne ako on, túžia po Pravde. Jeho hlas je naliehavý, napriek svojej mäkkosti a chvíľami i nehy, ktorá, vychádzajúc z vnútra zrelého muža, má svoje neopakovateľné čaro. Tento album obzvlášť mocne nastoľuje pre človeka čoby duchovnej bytosti tie najdôležitejšie veci. Neponúka "zaručené" riešenia, pretože pokore je to cudzie, ale otvára jemnejší zrak a srdcia prebúdzajúcich sa, a tým ich privádza k odvahe naučiť sa tiež kráčať slobodne, samostatne, vedome po ceste, ktorá sa pri poctivom hľadaní zákonite ukáže ako prejav milosti Božej. A keď Svetlan hovorí o Láske, hovorí o niečom, čo je všeobsiahle a čo je zároveň tou najvyššou silou vo Vesmíre. "Vznešený minimalizmus" prináša pre ľudí príležitosť. Prináša ju v ľudsky vyzretej forme, v takej, do ktorej sa za dlhé roky svojej tvorby vyvinul sám autor. Svetlanova tvorba nie je určená pre široké masy. Ona síce prichádza, prehovára, je tu medzi nami, bez záhalov, podmienok či obmedzení, ale vidia ju len tí, ktorí nosia v sebe ešte živú túžbu stať sa skutočným človekom. Hudba je len vonkajším obalom textov, ktoré až prinášajú podstatu - živé posolstvo pre ľudí. Ale toto posolstvo by bolo ochudobnené, nebyť práve týchto svojských, tak typických melodických liniek, znejúcich z gitarových strún. A až ten umelecký "trigon" - zvuk gitary, melódia Svetlanovho hlasu a samotný význam slov je schopný v tej najväčšej prirodzenosti a čistote zanechávať v nás trvalú stopu vyjavenej ušľachtilosti a krásy.
Peter Bachňák.
Nahrávané v rokoch 2021 a 2022.
Účinkujú:
Jano Svetlan Majerčík - hudba, texty, akustické gitary, basgitara
Robert Čunderlík - zvuk, mix, mastering, produkcia, spev, vokály, klavír, perkusie a všeličo iné ...
Michal Červienka - akordeón, aeolina
Lars Lehmann - bezpražcová basgitara
Matej Krella - trúbky
Natália Piliarová - spev, vokály
Iveta Šimunková - husle
Alexandra Pagáčová - text piesne „Práve ona"
Andrej Majerčík - fotografie
-
NahrávkaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.32NahrávkaJano SVETLAN MajerčíkNahrávka. Táto nahrávka dozrie iba časom. Pud jej sebazáchovy je však neistý. Vysoko vo vetroch, s tým autentickým hlasom, podobná odvahe. Túto nahrávku možno vydám na vynile. A starý gramofón detstva oprášim. Aby zachytil nadzvukovú perleť, podobnú radosti. Táto nahrávka bude príbeh o príbehu, čistoty na večnom výslní. Iné obdobie jej svedčilo by isto, podobné baroku. Túto nahrávku nahrám v decembrovom lese, s dekou na pleciach v bielom časopriestore. Nech tá čistota, ako jedinečná stopa, ostane a pôsobí. Možno naveky, možno jeden ľudský život. V žltom jantári sa jej príbeh zastaví. A jej zunenie sa k miestu narodenia navráti, možno navráti. Táto nahrávka fúka do posledných plachiet. Pláva vo vlnách rozbúrených dní. Keď ju zachytím, stane sa esom nových kariet, podobným tarotu. Túto nahrávku, keď dozrie ako víno, si raz vychutná symfonický orchester. Vysoko vo vetroch, s tým autentickým zvukom, podobným vesmíru.
-
Prežil som zimuJano SVETLAN Majerčík00:00/68.64Prežil som zimuJano SVETLAN MajerčíkPrežil som zimu. Prežil som zimu v lese, tichu a slobode. V priestore čistom ako sneh, na opustenom ostrove. Vo vnútornom snežení a teple vlastného dychu. Oheň v piecke vždy hovoril, pravdu okamihu. Ticho, ticho, tichúčko. Prežil som zimu v lese, videl biele znamenia. Cítil skutočnú vôňu snehu a vlastného zmierenia. Vo vonkajšom zotmení jasne pochopil silu svetla. Keď víchrica zaviala stopy a jeho sila ma viedla. Ticho, ticho, tichúčko. Prežil som zimu v lese a po zime prišla jar. Z jej slnka som mal krásnu, opálenú tvár. A novú, obnovenú silu vo svojich horúcich žilách. Plamienky očí rozihraných v nových melódiách. Ticho, ticho, tichúčko.
-
JedľaJano SVETLAN Majerčík00:00/67.776JedľaJano SVETLAN MajerčíkJedľa. Rastie naša jedľa v stráni, češe si vlas víchricami, do skál vrýva korene. Prúdia nahor z našich dlaní, strážia orly ošľahaní a my s chuťou na svitaní prvú brázdu orieme. A tak orme až raz vnuci, šťastní prídu prehliadnuť si naše, večné mohyly. Aby chvíľu vážny v srdci a nečujne dýchajúci, v úcte hlavy sklonili. A zrodí sa nových piesní nekonečný rad. Vedmy ušijú šuhajom čaronový šat. Aj domy sa pod účesmi šindľovými budú smiať. Rastie naša jedľa v hore, privítajme ranné zore s čistou láskou pri srdci. Leť tátošík s Popolvárom, tvoja pieseň bude darom, veštili to proroci. A kým plným cvalom letíš, zore ako svetlomety rubáš neba strihajú. Svarog sa ti dotkne duše, nová cesta, staré lúče s novodrevom splývajú. A zrodí sa nových piesní ......
-
TerazJano SVETLAN Majerčík00:00/71.832TerazJano SVETLAN MajerčíkTeraz. Teraz je krásne žiť, keď sa nám rúca svet. Prežijú iba tí, čo vedia stavať nový. Odkladám do kúta jednu a tisíc bied. Za ťažkých podmienok slobodu volím. Vytesaný bleskom a slnkom vypálený, Zrodí sa z pravdy a lásky nový svet. A dám sa na pochod a zbijem nové krovy. Nepokoj odkladám, odvahu beriem späť. Teraz je radosť žiť, svet ide do zániku. Z rozvalín povstane nový a celkom iný. A starý uteká, beží si po paniku a kričí v médiách, že on je bez viny. Vytesaný bleskom a slnkom vypálený ..... Teraz je krásne žiť, keď sa blíži veľká búrka. Nastal čas oddeliť zrno od pliev. Aby sa mohla mlieť poctivá múka a potom upiecť ten požehnaný chlieb. Vytesaný bleskom a slnkom vypálený ..... A la, la, la, la ......
-
MierJano SVETLAN Majerčík00:00/67.608MierJano SVETLAN MajerčíkMier. Mier, k tomu slovu sa stokrát vrátim ako bocian z jari k hniezdu nad strechou. Mier, vyliezť na strom s kamarátmi a z tej výšky svetu pískať do hriechov. Mier, k tomu slovu sa stokrát vrátim ako dúha na oblohu po daždi. Mier, živý ho čistý obraz lásky, ktorý sa na jar obnovuje za každým. Mier je tak zvláštne znamienko krásy, ktoré zdobí Ti tvár. Mier sú tak krehké motýlie krídla, tak leť admirál. Mier, kde nabral toľko kvetov, že ich všetkým tak ščedro rozdáva. Mier, ten sa neoháňa kosou. Pasie hviezdy, so slncom vychádza. Mier, k tomu slovu sa stokrát vrátim ako starec do spomienok na detstvo. Mier, nech ten pocit večne trvá. Radavie pomestja, načinaetsja tvotčestva.
-
V jadre slnkaJano SVETLAN Majerčík00:00/68.808V jadre slnkaJano SVETLAN MajerčíkV jadre slnka. Som tri dni schovaná planéta zem v jadre slnka. Tam čakám v úplnej tme pokornej. Na nové, očistou umyté, vnútorné slnká bytostí prameňov podstaty duchovnej. Som tri dni schovaná, lúčim sa s programom Matrix. Dosť bolo strachu, ja ladím sa na lásku. Neboj sa i teba milujem, podaj mi srdce. Pozri sa do očí novému začiatku. Sme tri dni schovaná planéta zem v jadre slnka. Čakáme na nový zrod v úplnej tme. Stvoriteľ, Všehomír, bytostní všetci nám prajú. V prežití pochopiť, objaviť kto vlastne sme.
-
Dosť bolo blúdeniaJano SVETLAN Majerčík00:00/68.184Dosť bolo blúdeniaJano SVETLAN MajerčíkDosť bolo blúdenia. Dosť bolo blúdenia v zvrátenom svete. Vraciam sa chodníkom po stopách predkov. Nohami bosými dotýkam sa zeme a znovu vdychujem vôňu bylín, kvetov. Dosť bolo blúdenia, falošných rečí, klamstva a pretvárky, každý to pozná. Vraciam sa chodníkom k láske, ktorá lieči. Navždy zo zlej cesty, ktorá bola hrozná. Dosť bolo blúdenia, mám dar a živé videnia bez chmár. Dosť bolo blúdenia, mám dar a živé videnia. Dosť bolo blúdenia v zvrátenom svete. Vraciam sa chodníkom, poďte ak chcete. Nohami bosými dotýkať sa zeme a znovu prežívať všetko prirodzené. Dosť bolo blúdenia, rozbitých džbánov, pochybných pravidiel, neprávosti pánov. Vraciam sa chodníkom a slniečko svitá. Nový svet Slovenov ma v Tatrách víta. Dosť bolo blúdenia, mám dar a živé videnia .....
-
StromyJano SVETLAN Majerčík00:00/65.52StromyJano SVETLAN MajerčíkStromy. Opäť som v sebe cítil spásu, keď som sa pozeral na krásu. Ako na jar kvitnú stromy. Chcel som byť taký ako oni. Opäť som zastaviť chcel chvíľu, keď som sa pozeral na milú. Ako tam sedí v tieni stromov. A hovorí mi: „ Tu mám domov.“ Čo zmôžu vety, slová, za strom sa vždycky schováš. Čo zmôžu slzy, smútok, keď zlomíš stromu prútok. Opäť som v sebe cítil spásu, Keď som sa pozeral na krásu. Ako na jeseň padá lístie. Farebne, mäkko a tak iste. Opäť som zastaviť chcel chvíľu, Keď som sa pozeral na milú. A na jej stopy v bielom snehu, ku všetkým stromom, ktoré vedú.
-
Práve onaJano SVETLAN Majerčík00:00/66.888Práve onaJano SVETLAN MajerčíkPráve ona. Možno nemusí byť všetko vidno, niečo stačí srdcom cítiť. Možno práve nevidené je skutočným našich bytím. Možno nie je slávou len to, čo človek zrakom vidí. Možno práve len to skryté je skutočným našim žitím. A možno je pravda iná ako si sám človek myslí. Možno je to práve ona, z ktorej všetky básne vzišli. Taký skromný kútik tvorby vždy i nájde svoju izbu. Požehnaná, nová báseň z vôňou vznešeného minimalizmu. Možno nemusí byť všetko vonku, niečo je naveky v hĺbke skryté. Možno práve to sa ráta, čo je do kryštálu vryté. A možno je pravda iná, a možno sa opäť vráti. Je viac ako je viac, nemohla sa predsa stratiť.
-
Spätný pohybJano SVETLAN Majerčík00:00/66Spätný pohybJano SVETLAN MajerčíkSpätný pohyb. Spätný pohyb nie je badateľný málo, vraciame sa všetci na začiatok. To je iba sejba, tých minulých rokov, jasná ako facka, chirurgický zákrok. Všetko sa tak čistí, od blata a špiny a ten kto je bez viny, nech hodí kameňom. Od kamenných zvukov skazeného sveta nás delí táto veta, nový zákon. Spätný pohyb nie je len taký filmový trik. Ani starodávny, regionálny zvyk. Pomaly sa vzdávam všeličoho svojho, a všeličo moje opúšťa mňa. Koncertov je málo a hrdzavejú struny, a do spevu mi nie je, sledujem kyvadlá. Spätný pohyb nie je badateľný málo, vraciame sa všetci pekne do seba. A unavený guláš nedá sa jesť, je presolený a je čas obeda. Spätný pohyb nie je len taký filmový......
-
ZrádzameJano SVETLAN Majerčík00:00/61.656ZrádzameJano SVETLAN MajerčíkZrádzame. Zrádzame zdedenú pôdu rozrytú brázdami. Ktoré nechávajú čerstvé jazvy na našom svedomí. Zrádzame zdedenú pôdu otcov a materí. Lámeme spojené prúty, Boh nám už neverí. Zrádzame zdedenú pôdu, generačnú pochodeň. Ktorá horela dlhé veky vekov, či bola noc, a či deň. Zrádzame zdedenú pôdu, zbabelo a bez citu. Ako tichá voda, ktorá brehy myje, predávame krajinu. Zrádzame zdedenú pôdu, potichu a vedome. Snáď sa nájde ešte na Slovensku niekto, kto má čisté svedomie. Nejaký šuhaj, či deva čistá, spanilá a možno je ich celý milión. To sú tí, čo nikdy neuhnú, ani omylom. Berú si späť erbovanú pôdu a sú ako veľká lavína. Ktorá ide pevne svojou cestou a zastaví ju dolina. Berú si späť erbovanú pôdu a vidieť svetlé nitky nad nimi. Tak hybaj a pridaj sa smelo, sú to Sloveni, tak utekaj za nimi.
-
PopolvárJano SVETLAN Majerčík00:00/60.192PopolvárJano SVETLAN MajerčíkPopolvár. Keď príde vietor s vodou, očistiť našu rodnú zem. Je dobré držať pokope, vedome slúžiť, pomôcť, viem. Nebude vtedy času na nič, snáď iba na to podstatné. Pokoru, lásku, pieseň, slovo, zahodiť môžeš ostatné. Tak choď a spievaj, nech pieseň zuní krajinou. Tak choď a spievaj, veď netúžil si za inou. Keď príde voda s vetrom vytvoriť nové územia. Pusti sa bytosť veľká, malá do zázračného tvorenia. Dotkni sa slnka, dušou dýchaj a čuvy otvor dokorán. A svetlu v našom rodnom hniezde pokloň sa piesňou Popolvár. Tak choď a spievaj ......
-
Slobodná vôľaJano SVETLAN Majerčík00:00/62.736Slobodná vôľaJano SVETLAN MajerčíkSlobodná vôľa. Človek a jeho slobodná vôľq, zo všetkých strán počuť volanie. Stopy sú zaviate pre naviaty piesok. Môže aj zahynúť, ak nevie čo to je. Človek a jeho slobodná, vtláča duši isto svoju pečať. Karma zmenou nastúpenej cesty, bude nové vlákna do tvojho plášťa vpletať. Slobodná ........vôľa. Človek a jeho slobodná vôľa. Veľký a mocný je tento dej. Vyšiel rozsievač aby rozsieval duchovné zrnká, mocný čarodej. Človek a jeho slobodná vôľa. Určitý smer a hlboký vplyv. Ako sa rozhodne, tak sa rozhodne. Nebude miesta kde by sa pred následkom skryl. Slobodná ...... vôľa.
-
Nosičom tatranskýmJano SVETLAN Majerčík00:00/65.952Nosičom tatranskýmJano SVETLAN MajerčíkNosičom tatranským Praskajú zamrznuté kaluže pod stopami tvojich vibramou. Na chrbte vynáška, veru že deväťdesiat kilogramov. Každý krok je víťazstvom, v skorom a mrazivom ráne, nájsť svoje miesto. Osamote kráčaš dolinou, všetko je obsiahnuté v pohľade. Stopy nechávaš za sebou, ten pocit, keď si na slobode. Každý krok je víťazstvom, v skorom zasneženom ráne, nájsť svoje miesto. Je nás len zopár, takých odhodlaných chlapíkov. Čo vedú dialógy s chodníkom, ktorý vedie hore do mrakov. Každý krok je víťazstvom, v skorom upršanom ráne, nájsť svoje miesto. Hnev a túžba po moci tu nemá vôbec žiadne miesto. Len pocit spokojnosti, keď výjdeš hore, to je niečo. Každý krok je víťazstvom, v skorom a veternom ráne, nájsť svoje miesto. Sme ochrancovia výzvy a prastarého remesla. Nosič Tatranský si nesadáva do kresla. Na štande jeho miesto je, v skorom a slnečnom ráne, je jeho trón.
-
UprostredJano SVETLAN Majerčík00:00/60.24UprostredJano SVETLAN MajerčíkUprostred. Šípovej ruži o láske vždy šepce tŕň. A veľmi to bolí, keď sa poraníš a tečie krv. Krajina zájdená je v hmle, preniká svetlo myšlienky. Prizri sa lepšie do seba pútnik a možno nájdeš momenty. Uprostred ticha, ďaleko v horách. Uprostred spevu pod oknami. Uprostred búrky a silných bleskov. Do čierneho, v bielej košeli. Ľalii poľnej o láske vždy šepce vôňa. Z horúcich láskyplných nedieľ, keď sa číta zo zákona. V očiach sa zbieha tisíc svetiel posledných, letných odkazov. Z horúcich láskyplných nedieľ, srdce vám padá do mrazov. Uprostred ticha, ďaleko v horách ....
-
Smieť sa oprieťJano SVETLAN Majerčík00:00/60Smieť sa oprieťJano SVETLAN MajerčíkSmieť sa oprieť. Smieť sa oprieť o pravdu jedinú. Vyrásť a dospieť, nevymeniť ju za inú. Aj keby zlatá bola, nepredať svoj čistý štít. Aj keby dookola rozum potláčal cit. Smieť sa oprieť o pravdu jedinú. Žiť, i za ňu zomrieť a nečakať záchranu. Aj keby si bol sám, či sama proti všetkému. Hlboko v srdci je chrám úcty k Najvyššiemu. Smieť sa oprieť o pravdu jedinú. Cez mnohé životy dozrieť k tomu poslednému. Keby aj, hoc ťažký bol, prežiť ho a pevne stáť. V zákonoch Stvoriteľa pokorne napredovať.